Chapter 4 · 42 Verses
Jnana Karma Sanyasa Yoga
ज्ञानकर्मसंन्यासयोग
Knowledge & Disciplines of Action
Krishna reveals he has taught this wisdom in previous ages. He explains how knowledge burns away all karma, and introduces the concept of divine incarnation.
श्री भगवानुवाच
śhrī bhagavān uvācha
एवं परम्पराप्राप्तमिमं राजर्षयो विदुः
evaṁ paramparā-prāptam imaṁ rājarṣhayo viduḥ
स एवायं मया तेऽद्य योगः प्रोक्तः पुरातनः
sa evāyaṁ mayā te ’dya yogaḥ proktaḥ purātanaḥ
अर्जुन उवाच
arjuna uvācha
श्री भगवानुवाच
śhrī bhagavān uvācha
अजोऽपि सन्नव्ययात्मा भूतानामीश्वरोऽपि सन्
ajo ’pi sannavyayātmā bhūtānām īśhvaro ’pi san
यदा यदा हि धर्मस्य ग्लानिर्भवति भारत
yadā yadā hi dharmasya glānir bhavati bhārata
परित्राणाय साधूनां विनाशाय च दुष्कृताम्
paritrāṇāya sādhūnāṁ vināśhāya cha duṣhkṛitām
जन्म कर्म च मे दिव्यमेवं यो वेत्ति तत्त्वतः
janma karma cha me divyam evaṁ yo vetti tattvataḥ
वीतरागभयक्रोधा मन्मया मामुपाश्रिताः
vīta-rāga-bhaya-krodhā man-mayā mām upāśhritāḥ
ये यथा मां प्रपद्यन्ते तांस्तथैव भजाम्यहम्
ye yathā māṁ prapadyante tāns tathaiva bhajāmyaham
काङ्क्षन्तः कर्मणां सिद्धिं यजन्त इह देवताः
kāṅkṣhantaḥ karmaṇāṁ siddhiṁ yajanta iha devatāḥ
चातुर्वर्ण्यं मया सृष्टं गुणकर्मविभागशः
chātur-varṇyaṁ mayā sṛiṣhṭaṁ guṇa-karma-vibhāgaśhaḥ
न मां कर्माणि लिम्पन्ति न मे कर्मफले स्पृहा
na māṁ karmāṇi limpanti na me karma-phale spṛihā
एवं ज्ञात्वा कृतं कर्म पूर्वैरपि मुमुक्षुभिः
evaṁ jñātvā kṛitaṁ karma pūrvair api mumukṣhubhiḥ
किं कर्म किमकर्मेति कवयोऽप्यत्र मोहिताः
kiṁ karma kim akarmeti kavayo ’pyatra mohitāḥ
कर्मणो ह्यपि बोद्धव्यं बोद्धव्यं च विकर्मणः
karmaṇo hyapi boddhavyaṁ boddhavyaṁ cha vikarmaṇaḥ
कर्मण्यकर्म यः पश्येदकर्मणि च कर्म यः
karmaṇyakarma yaḥ paśhyed akarmaṇi cha karma yaḥ
यस्य सर्वे समारम्भाः कामसङ्कल्पवर्जिताः
yasya sarve samārambhāḥ kāma-saṅkalpa-varjitāḥ
त्यक्त्वा कर्मफलासङ्गं नित्यतृप्तो निराश्रयः
tyaktvā karma-phalāsaṅgaṁ nitya-tṛipto nirāśhrayaḥ
निराशीर्यतचित्तात्मा त्यक्तसर्वपरिग्रहः
nirāśhīr yata-chittātmā tyakta-sarva-parigrahaḥ
यदृच्छालाभसन्तुष्टो द्वन्द्वातीतो विमत्सरः
yadṛichchhā-lābha-santuṣhṭo dvandvātīto vimatsaraḥ
गतसङ्गस्य मुक्तस्य ज्ञानावस्थितचेतसः
gata-saṅgasya muktasya jñānāvasthita-chetasaḥ
ब्रह्मार्पणं ब्रह्महविर्ब्रह्माग्नौ ब्रह्मणा हुतम्
brahmārpaṇaṁ brahma havir brahmāgnau brahmaṇā hutam
दैवमेवापरे यज्ञं योगिनः पर्युपासते
daivam evāpare yajñaṁ yoginaḥ paryupāsate
श्रोत्रादीनीन्द्रियाण्यन्ये संयमाग्निषु जुह्वति
śhrotrādīnīndriyāṇyanye sanyamāgniṣhu juhvati
सर्वाणीन्द्रियकर्माणि प्राणकर्माणि चापरे
sarvāṇīndriya-karmāṇi prāṇa-karmāṇi chāpare
द्रव्ययज्ञास्तपोयज्ञा योगयज्ञास्तथापरे
dravya-yajñās tapo-yajñā yoga-yajñās tathāpare
अपाने जुह्वति प्राण प्राणेऽपानं तथाऽपरे
apāne juhvati prāṇaṁ prāṇe ’pānaṁ tathāpare
अपरे नियताहाराः प्राणान्प्राणेषु जुह्वति
apare niyatāhārāḥ prāṇān prāṇeṣu juhvati
यज्ञशिष्टामृतभुजो यान्ति ब्रह्म सनातनम्
yajña-śhiṣhṭāmṛita-bhujo yānti brahma sanātanam
एवं बहुविधा यज्ञा वितता ब्रह्मणो मुखे
evaṁ bahu-vidhā yajñā vitatā brahmaṇo mukhe
श्रेयान्द्रव्यमयाद्यज्ञाज्ज्ञानयज्ञः परन्तप
śhreyān dravya-mayād yajñāj jñāna-yajñaḥ parantapa
तद्विद्धि प्रणिपातेन परिप्रश्नेन सेवया
tad viddhi praṇipātena paripraśhnena sevayā
यज्ज्ञात्वा न पुनर्मोहमेवं यास्यसि पाण्डव
yaj jñātvā na punar moham evaṁ yāsyasi pāṇḍava
अपि चेदसि पापेभ्यः सर्वेभ्यः पापकृत्तमः
api ched asi pāpebhyaḥ sarvebhyaḥ pāpa-kṛit-tamaḥ
यथैधांसि समिद्धोऽग्निर्भस्मसात्कुरुतेऽर्जुन
yathaidhānsi samiddho ’gnir bhasma-sāt kurute ’rjuna
न हि ज्ञानेन सदृशं पवित्रमिह विद्यते
na hi jñānena sadṛiśhaṁ pavitramiha vidyate
श्रद्धावाँल्लभते ज्ञानं तत्परः संयतेन्द्रियः
śhraddhāvān labhate jñānaṁ tat-paraḥ sanyatendriyaḥ
अज्ञश्चाश्रद्दधानश्च संशयात्मा विनश्यति
ajñaśh chāśhraddadhānaśh cha sanśhayātmā vinaśhyati
योगसंन्यस्तकर्माणं ज्ञानसंछिन्नसंशयम्
yoga-sannyasta-karmāṇaṁ jñāna-sañchhinna-sanśhayam
तस्मादज्ञानसंभूतं हृत्स्थं ज्ञानासिनाऽऽत्मनः
tasmād ajñāna-sambhūtaṁ hṛit-sthaṁ jñānāsinātmanaḥ
No verses match this theme.