Mahakatha
M 80% OFF

Chapter 5 · 29 Verses

Karma Sanyasa Yoga

कर्मसंन्यासयोग

Path of Renunciation

Both renunciation and selfless action lead to liberation. The enlightened person acts in the world without being bound by it — seeing the Self in all beings.

5.1

अर्जुन उवाच

arjuna uvācha

contemplative Karma & Action
5.2

श्री भगवानुवाच

śhrī bhagavān uvācha

transformative Karma & Action
5.3

ज्ञेयः स नित्यसंन्यासी यो न द्वेष्टि न काङ्क्षति

jñeyaḥ sa nitya-sannyāsī yo na dveṣhṭi na kāṅkṣhati

transformative Attachment & Letting Go
5.4

सांख्ययोगौ पृथग्बालाः प्रवदन्ति न पण्डिताः

sānkhya-yogau pṛithag bālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ

philosophical Karma & Action
5.5

यत्सांख्यैः प्राप्यते स्थानं तद्योगैरपि गम्यते

yat sānkhyaiḥ prāpyate sthānaṁ tad yogair api gamyate

philosophical Karma & Action
5.6

संन्यासस्तु महाबाहो दुःखमाप्तुमयोगतः

sannyāsas tu mahā-bāho duḥkham āptum ayogataḥ

transformative Karma & Action
5.7

योगयुक्तो विशुद्धात्मा विजितात्मा जितेन्द्रियः

yoga-yukto viśhuddhātmā vijitātmā jitendriyaḥ

serene Karma & Action
5.8

नैव किंचित्करोमीति युक्तो मन्येत तत्त्ववित्

naiva kiñchit karomīti yukto manyeta tattva-vit

serene Karma & Action
5.9

प्रलपन्विसृजन्गृह्णन्नुन्मिषन्निमिषन्नपि

pralapan visṛjan gṛhṇann unmiṣan nimiṣann api indriyāṇīndriyārtheṣu vartanta iti dhārayan

serene Karma & Action
5.10

ब्रह्मण्याधाय कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा करोति यः

brahmaṇyādhāya karmāṇi saṅgaṁ tyaktvā karoti yaḥ

serene Karma & Action
5.11

कायेन मनसा बुद्ध्या केवलैरिन्द्रियैरपि

kāyena manasā buddhyā kevalair indriyair api

transformative Karma & Action
5.12

युक्तः कर्मफलं त्यक्त्वा शान्तिमाप्नोति नैष्ठिकीम्

yuktaḥ karma-phalaṁ tyaktvā śhāntim āpnoti naiṣhṭhikīm

transformative Karma & Action
5.13

सर्वकर्माणि मनसा संन्यस्यास्ते सुखं वशी

sarva-karmāṇi manasā sannyasyāste sukhaṁ vaśhī

serene Karma & Action
5.14

न कर्तृत्वं न कर्माणि लोकस्य सृजति प्रभुः

na kartṛitvaṁ na karmāṇi lokasya sṛijati prabhuḥ

philosophical Karma & Action
5.15

नादत्ते कस्यचित्पापं न चैव सुकृतं विभुः

nādatte kasyachit pāpaṁ na chaiva sukṛitaṁ vibhuḥ

liberating Jnana & Wisdom
5.16

ज्ञानेन तु तदज्ञानं येषां नाशितमात्मनः

jñānena tu tad ajñānaṁ yeṣhāṁ nāśhitam ātmanaḥ

transformative Jnana & Wisdom
5.17

तद्बुद्धयस्तदात्मानस्तन्निष्ठास्तत्परायणाः

tad-buddhayas tad-ātmānas tan-niṣhṭhās tat-parāyaṇāḥ

transformative Jnana & Wisdom
5.18

विद्याविनयसंपन्ने ब्राह्मणे गवि हस्तिनि

vidyā-vinaya-sampanne brāhmaṇe gavi hastini

contemplative Jnana & Wisdom
5.19

इहैव तैर्जितः सर्गो येषां साम्ये स्थितं मनः

ihaiva tair jitaḥ sargo yeṣhāṁ sāmye sthitaṁ manaḥ

serene Jnana & Wisdom
5.20

न प्रहृष्येत्प्रियं प्राप्य नोद्विजेत्प्राप्य चाप्रियम्

na prahṛiṣhyet priyaṁ prāpya nodvijet prāpya chāpriyam

serene Jnana & Wisdom
5.21

बाह्यस्पर्शेष्वसक्तात्मा विन्दत्यात्मनि यत्सुखम्

bāhya-sparśheṣhvasaktātmā vindatyātmani yat sukham

serene Attachment & Letting Go
5.22

ये हि संस्पर्शजा भोगा दुःखयोनय एव ते

ye hi sansparśha-jā bhogā duḥkha-yonaya eva te

philosophical Attachment & Letting Go
5.23

शक्नोतीहैव यः सोढुं प्राक्शरीरविमोक्षणात्

śhaknotīhaiva yaḥ soḍhuṁ prāk śharīra-vimokṣhaṇāt

empowering Mind & Meditation
5.24

योऽन्तःसुखोऽन्तरारामस्तथान्तर्ज्योतिरेव यः

yo 'ntaḥ-sukho 'ntar-ārāmas tathāntar-jyotir eva yaḥ

serene Jnana & Wisdom
5.25

लभन्ते ब्रह्मनिर्वाणमृषयः क्षीणकल्मषाः

labhante brahma-nirvāṇam ṛiṣhayaḥ kṣhīṇa-kalmaṣhāḥ

transformative Moksha & Liberation
5.26

कामक्रोधवियुक्तानां यतीनां यतचेतसाम्

kāma-krodha-viyuktānāṁ yatīnāṁ yata-chetasām

serene Attachment & Letting Go
5.27

स्पर्शान्कृत्वा बहिर्बाह्यांश्चक्षुश्चैवान्तरे भ्रुवोः

sparśhān kṛitvā bahir bāhyānśh chakṣhuśh chaivāntare bhruvoḥ

serene Jnana & Wisdom
5.28

यतेन्द्रियमनोबुद्धिर्मुनिर्मोक्षपरायणः

yatendriya-mano-buddhir munir mokṣa-parāyaṇaḥ vigatecchā-bhaya-krodho yaḥ sadā mukta eva saḥ

serene Moksha & Liberation
5.29

भोक्तारं यज्ञतपसां सर्वलोकमहेश्वरम्

bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ sarva-loka-maheśhvaram

serene Bhakti & Devotion